Na severe vedia, že dym nemusí byť ostrý, aby zanechal dojem. Čerešňové drevo horí pomaly, mäkko, so sladkastým záverom. Jeho vôňa je jemnejšia než buk alebo dub, a práve preto sa používa všade tam, kde má dym len podčiarknuť, nie ovládnuť. Na dánskom pobreží sa do morskej soli vpíja dym niekoľko dní. Pomaly, rovnomerne, bez skratiek. Ide o remeslo, ktoré sa nedá urýchliť. Každá šarža sa robí samostatne, bez tlaku na množstvo. Výsledkom je soľ, ktorá si zachováva čistotu mora, no nesie v sebe vrstvu vône, akú bežná soľ nepozná.Čerešňové drevo dodáva soli jemne sladký podtón. Vo vôni cítiť drevo po daždi, pripálené maslo, pečený chlieb aj náznak sušeného ovocia. V malom množstve mení celú náladu jedla. Nie je to soľ, ktorá kričí, ale taká, ktorú si budete pamätať. A keď ju raz ochutnáte, začnete rozmýšľať, kam všade by mohla patriť.