Hory zahalené hmlou, sopku, ktorá spí, ale pod jej povrchom stále tleje oheň.
Tam, v srdci severnej Sumatry, žije kmeň Batakov ľudia, ktorých sa kedysi báli aj prví Európania.
Ich príbeh je temný, rovnako ako zem, z ktorej pochádza ich korenie.
Boli to bojovníci. A kedysi aj ludožrúti.
Kmeň, ktorý sa nebál smrti
Staré pramene hovoria, že Batakovia verili v spravodlivosť ducha.
Tých, ktorí porušili zákony kmene alebo spáchali zločin, trestali spôsobom, ktorý dnes vyvoláva mrazenie rituálnym jedením tela vinníka.
Nebola to krutosť, ale symbol prevzatie sily nepriateľa, očistenie od zlého ducha.
Znie to desivo, no pre Batakov to bola súčasť rovnováhy sveta.
A možno práve preto má aj ich korenie v sebe niečo, čo cítiš až v kostiach.
V tých istých horách rastie Andaliman, známy aj ako batacké korenie.
Zberá sa len tam, kde les dýcha tajomstvom – v tieni sopky, nad jazerom Toba.
Jeho chuť nie je ostrá ako čili, ale elektrická.
Na jazyku začne jemne brnieť, akoby ťa niečo z neviditeľného sveta pošteklilo.
Batakovia verili, že toto korenie prebúdza ducha zeme a že keď ho ochutnáš, dotkneš sa hranice medzi svetmi.
Kolonizátori ho volali „korenie ludožrútov“.
Báli sa ho rovnako, ako tých, čo ho zbierali.
Dnes ho však poznáme ako jedno z najvzácnejších divo rastúcich korení sveta.
Batakovia ho dodnes zbierajú ručne, v malých množstvách bez pestovania, bez priemyslu, len s rešpektom k prírode.
Ako chutí batacké korenie
Batacké korenie neútočí na jazyk, ono ho prebudí.
Najprv príde jemná chuť citrusu niekde medzi limetkou, listom kafírovej limetky a dotykom zeleného korenia.
Potom sa v ústach rozleje živicová hĺbka, ktorá pripomína vôňu dažďa dopadajúceho na teplý kameň.
A napokon sa objaví to, čo robí andaliman jedinečným jemným mravenčenie, akoby po jazyku prebehla elektrická iskra.
Nie pálivá, nie štipľavá. Skôr hypnotická.
Táto chuť má v sebe divokosť tropického lesa, aj čistotu horského vzduchu.
Niečo surové, ale krásne.
Niečo, čo chvíľu trvá pochopiť, no keď sa do nej ponoríš, cítiš, že si objavil chuť, ktorá žije vlastným životom.
V jedle sa správa ako hudba. Niekedy len jemne šepká, inokedy zahrmí.
V kombinácii s rybami, morskými plodmi alebo kuracím mäsom zvýrazní sviežosť.
V dezertoch s čokoládou, limetkou alebo marakujou pridá nečakané iskrenie.
A ak ho pridáš do tekvicovej polievky, urobí z nej večerný rituál voňavý, hrejivý, trochu magický.
Nie je to korenie pre tých, čo sa boja.
Je to korenie pre tých, čo sa chcú nechať prekvapiť.
Batacké korenie je viac než chuť.
Je to príbeh o ľuďoch, ktorí žili podľa vlastných zákonov.
O temnote, ktorá sa premenila na vôňu.
A o krajine, kde aj duchovia majú radi dobré jedlo.
A hoci sa o Batakoch kedysi hovorilo, že boli ludožrúti, dnes už to tak nie je a mnohí historici ani presne nevedia, čo je na tých legendách pravda.
Skutoční Batakovia sú dnes známi ako priateľskí, otvorení a hrdí ľudia, ktorí si vážia tradíciu, hudbu, jedlo a pokojný život pod sopkou.
👉 Ochutnaj korenie, ktoré sa nebojí svojej minulosti. Objav korenie Andaliman od YOGY.